Londýn – Novonarodené alebo čerstvo vyliahnuté zvieratá, ako sú kuriatka, korytnačky a larvy hmyzu, nie sú „nepopísané tabule“. Majú množstvo slabých, vrodených predsudkov, ktoré im umožňujú robiť dôležité rozhodnutia bez predchádzajúceho učenia. Ukazuje to nový matematický model publikovaný výskumníkmi z Queen Mary University of London v zborníku Kráľovskej spoločnosti B… Čítať ďalej »
New York – Invázna svetlonoška škvrnitá (Lycorma delicatula) sa od svojho objavenia v roku 2014 v USA explozívne rozšírila. Nová genetická štúdia z Newyorskej univerzity teraz ukazuje, že adaptácia na mestské podmienky v jej rodnej Číne – teplo, znečistenie a pesticídy – zrejme tento hmyz „predpripravila“ a uľahčila jeho úspešnú inváziu do severoamerických miest… Čítať ďalej »
Výskumníci z Univerzity v Bayreuthe v štúdii publikovanej v časopise „The American Naturalist“ preukázali, že súrodenecký kontakt je pre potomstvo chrobákov prospešný bez ohľadu na to, či sú rodičia prítomní počas starostlivosti o potomstvo. Toto zistenie spochybňuje predchádzajúci predpoklad, že súrodenecká súťaž o rodičovské zdroje je pre potomstvo škodlivá. Štúdia chrobáka čiernorohého (Nicrophorus vespilloides)... Čítať ďalej »
Väčšina najdôležitejších životných stratégií vznikla v dávnej minulosti Zeme. Aby sme pochopili, ako a kedy živé organizmy začali používať arzén, musíme sa vrátiť neuveriteľných 2,1 miliardy rokov do minulosti. V roku 2010 marocko-francúzsky geológ Abderrazak El Albani z Univerzity v Poitiers objavil arzén v 2,1 miliardy rokov starých ílovitých bridliciach z Gabonu… Čítať ďalej »
Divoké príbuzné rastliny majú cenné gény, z ktorých môžu ťažiť naše pestované rastliny. Technické prekážky a nedostatok genomických zdrojov však doteraz výrazne bránili efektívnemu využívaniu tzv. introgresií medzi pestovanými a divými rastlinami. Medzinárodný výskumný tím pod vedením IPK-Leibniz Institute vytvoril pangenóm cibuľovitého jačmeňa (Hordeum bulbosum), najbližšieho divokého príbuzného jačmeňa. Medzinárodný výskumný tím… Čítať ďalej »
Chlamýdie sú známe ľudské patogény. Lepšie pochopenie týchto baktérií je nevyhnutné pre boj proti nim. Tím mikrobiológov na Viedenskej univerzite teraz preukázal, že niektoré kmene chlamýdií úplne vynechávajú infekčnú extracelulárnu formu a namiesto toho sa šíria priamo z hostiteľskej bunky do hostiteľskej bunky. To otvára nové perspektívy vývoja symbiotických a patogénnych životných štýlov v… Čítať ďalej »
Cicavce sa vyhýbajú kyslým potravinám, ale mnoho vtákov si pochutnáva na kyslom ovocí. Nová štúdia ukazuje, že kyslé receptory u vtákov sú potlačené, keď konzumujú vysoko kyslé potraviny. To inhibuje prenos kyslých signálov a tým zvyšuje toleranciu. Zistenia štúdie naznačujú, že molekulárny vývoj kyslých receptorov u vtákov zohral kľúčovú úlohu v ich evolučnej histórii a diverzifikácii… Čítať ďalej »
Výskumníci objavili kľúčovú úlohu rýchlej opravy DNA pri udržiavaní stability genómu. Nová štúdia ukazuje, že oprava dvojvláknových zlomov (DSB) v jadrovej DNA poskytuje účinnú ochranu pred integráciou cudzej DNA z chloroplastov – jav, ktorý je síce dôležitý pre evolúciu, ale môže vážne destabilizovať genóm. Výskum rozširuje naše chápanie… Čítať ďalej »
Výskumníci v Južnej Afrike objavili nové indície o tom, ako naši fosílni ľudskí príbuzní mohli používať ruky. Pod vedením Samara Syedu, postdoktorandského výskumníka v Americkom múzeu prírodnej histórie, a v spolupráci s výskumníkmi z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu, Univerzity Witwatersrand, Univerzity v Kente, Dukeovej univerzity a National Geographic Society… Čítať ďalej »
Život bol dlho obmedzený na organizmy pozostávajúce z jednoduchých prokaryotických buniek – napríklad archeí, najstarších baktérií. Aj dnešné baktérie sú prokaryotické bunky, v ktorých genetický materiál voľne pláva v cytoplazme. Naproti tomu bunky húb, rastlín a živočíchov sú výrazne zložitejšie. Ich gény sú dobre chránené, zabalené v jadre a nachádzajú sa tam aj… Čítať ďalej »
