Kritici tvrdia, že toto globálne unikátne sadrokartónové krasové územie a hotspot biodiverzity je nenávratne ničené pokračujúcou ťažbou sadrovca. Zodpovedný povoľovací orgán, Štátny úrad pre baníctvo, energetiku a geológiu (LBEG) v Hannoveri, tvrdí, že koná v rámci svojich administratívnych práv a odvoláva sa na platné predpisy. Exkluzívny rozhovor s hovorkyňou LBEG Eike Brunsovou bude zverejnený v piatok na vedeckom portáli pugnalom.io. V ňom autorka Marita Vollbornová konfrontuje úrad s otázkami týkajúcimi sa desaťročia trvajúcich ťažobných povolení do roku 2090, kompenzačných opatrení pre odpálený krasový systém, takzvaného „sadrového mieru“ a zlučiteľnosti banského práva s európskym právom ochrany prírody.
Vo svojich odpovediach LBEG (Dolnosaský štátny úrad pre baníctvo, energetiku a geológiu) zdôrazňuje, že ťažba ložísk surovín nepochybne ovplyvňuje prírodné prostredie. V procesoch povoľovania sa musia dodržiavať zákony o ochrane životného prostredia, vody, pôdy a prírody; zákonné vykonávanie môžu byť preskúmané správnymi súdmi. Orgán sa odvoláva na posúdenia vplyvov na životné prostredie a predbežné kompenzačné opatrenia. Ložisko sadrovca, ktoré nie je zákonom chránené, nepodlieha kompenzácii; zásahy do prírodného prostredia a krajiny spojené s ťažbou však podliehajú kompenzácii. Pojem „sadrový mier“ je politické označenie, nie zákonom chránený stav. Federálny banský zákon nie je zastaraný zákon, ale pravidelne sa mení a dopĺňa, naposledy 13. októbra 2026. § 48 odsek 2 Federálneho banského zákona umožňuje obmedzenia iba v prípadoch prevažujúceho verejného záujmu, v rámci vyváženia záujmov. Pokiaľ ide o sponzorstvo a reklamu zo strany sadrového priemyslu, Bruns vysvetlil, že tieto sú zamerané na širokú verejnosť, nie na zamestnancov LBEG; na štátnu správu sa vzťahujú jasné pravidlá na predchádzanie korupcii.
Vollbornovej otázky sa okrem iného týkajú toho, ako možno trojrozmerný sadrokartónový krasový systém, ktorý sa vyvíjal milióny rokov a zahŕňa podzemné jaskyne, prepadliská a miznúce potoky, primerane kompenzovať povrchovými udržiavacími opatreniami alebo umelými náhradnými biotopmi. Odvoláva sa na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci „Sweetman“, podľa ktorého trvalú stratu častí chráneného biotopu nemožno „zakryť“ kompenzačnými opatreniami, ako aj na rozhodnutie Vyššieho správneho súdu v Lüneburgu z augusta 2026 týkajúce sa ťažby sadry v blízkosti Dasselu. Celý rozhovor si môžete prečítať v piatok na pugnalom.io.
