Stalo sa to bez väčšej pompéznosti: kúsok po kúsku zmizli značky v prírodnej rezervácii sadrového krasu neďaleko Ührde, ktoré okrem iného zakazovali návštevníkom rušiť rastliny a zvieratá alebo opúšťať chodníky – a rovnako potichu ich banská spoločnosť Rump & Salzmann nahradila značkami varujúcimi pred padajúcimi konármi.
Je dôležité poznamenať: Stále ide o tú istú oblasť, konkrétne o hotspot biodiverzity číslo 18, ktorý je súčasťou najvýznamnejšej a druhovo najbohatšej sadrokartónovej krasovej oblasti v Európe. Jediný rozdiel je v tom, že táto oblasť, predtým prísne chránená, sa teraz môže využívať, čo zahŕňa nielen ťažbu dreva, ale aj odstraňovanie ornice a odstreľovanie skalných útvarov. Nakoniec Härkenstein pri Ührde zmizne, rovnako ako Blossenberg s monumentom na vrchole kopca, z ktorého si – zatiaľ! – stále môžete vychutnať panoramatický výhľad na región Osterode a až po pohorie Harz.
Túto ekologickú katastrofu umožnili štátni aktéri a tí, od ktorých by sa dalo očakávať viac predvídavosti: úradníci združení na ochranu prírody BUND a NABU, konkrétne Dr. Friedhart Knolle z BUND Westharz a vtedajšia predsedníčka NABU Osterode Ursula Glock-Menger. Na žiadosť banskej spoločnosti Rump & Salzmann schválil Krajinský úrad pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v Braunschweigu v roku 2014 ďalšie ťažobné operácie v Härkensteine a Blossenbergu a Knolle a Glock-Menger spečatili využívanie tohto jedinečného prírodného prostredia svojimi podpismi na tzv. kompenzačnej dohode. Práve táto kompenzačná dohoda poskytla ekologický základ pre povolenie; legitimizovala ďalšie ničenie krajiny až do roku 2090 – obdobie trvajúce približne tri generácie.
