ESEJ. V južnom Dolnom Sasku, v okrese Göttingen (predtým okres Osterode), sa nachádza krajina, ktorá je v Európe jedinečná: sadrokartónová krasová krajina neďaleko Ührde. Tvorí ústrednú súčasť Biodiversity Hotspot 18, „Južného Harzu Zechstein Belt, Kyffhäuser a Hainleite“. Toto miesto je jedným z 30 národne významných centier biodiverzity v Nemecku. Zbiehajú sa tu mäkký sulfátový kras, dramatické prepadliny, závrty, jaskyne, suché trávnaté porasty, bukové lesy bohaté na orchidey a špecializované spoločenstvá organizmov. Je to jeden z druhovo najbohatších a geomorfologicky najpôsobivejších sadrokartónových krasov v Európe – a je systematicky ničený.
To, čo bolo kedysi označené ako prísne chránená prírodná rezervácia (NSG BR 122 „Sadrový kras pri Ührde“, cca 705 ha) a do značnej miery zodpovedá oblasti FFH „Sadrový kras pri Osterode“, sa už roky mení na banskú zónu. Dcérska spoločnosť Knauf, Rump & Salzmann, tam prevádzkuje ťažbu sadrovca a dolomitu. Obzvlášť postihnuté sú Härkenstein a Blossenberg s Feldherrenhügel (Generálnym vrchom), z ktorého bolo kedysi vidieť ďaleko cez krajinu Osterode až po pohorie Harz. Ťažba dreva, odstraňovanie ornice a trhacie práce rozrušujú kras. Tisícročné útvary miznú. Tam, kde kedysi žili včely orchidey, purpurové orchidey, mloky veľké a pieskové jašterice, teraz vystupujú hlboké rokliny odkrytých skál.
Výmena značiek je symbolická aj výpovedná: klasické značky ochrany prírody, ktoré zakazovali rušenie rastlín a živočíchov a opúšťanie chodníkov, boli nahradené výstražnými značkami pre lesy, ktoré varovali pred padajúcimi konármi. Koncept ochrany prírody ustúpil bezpečnostným pokynom pre priemyselne využívanú zónu. Povolenie na rozšírenie dolomitového lomu „Am Härkenstein“ (približne 37 hektárov, ťažba do roku 2090) bolo udelené v rokoch 2014/2015 Štátnym úradom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v Braunschweigu a Dolným úradom ochrany prírody v Göttingene. Toto povolenie bolo založené na dohode o kompenzácii, ktorú podpísali úradníci z BUND Westharz (Dr. Friedhart Knolle) a NABU Osterode (v tom čase Ursula Glock-Menger). Táto dohoda legitimizovala ťažbu na tri generácie a slúžila ako ekologické odôvodnenie pre oficiálne schválenie.
Tu sa naplno prejavuje politická a inštitucionálna protekcionárnosť. Zatiaľ čo Sasko-Anhaltsko so svojou biosférickou rezerváciou „Južný Harzský kras“ do značnej miery zastavilo ťažbu a zabránilo prieskumným vrtom, Dolné Sasko uprednostňuje ťažbu surovín. Prioritné oblasti pre ťažbu sadrovca boli a naďalej sú určené v programe územného plánovania krajiny a regionálnych plánoch. „Sadrovnícke prímerie“ bolo porušené. Profitujú z toho spoločnosti ako Knauf/Rump & Salzmann, Saint-Gobain a Casea. V Dolnom Sasku boli schválené desiatky ťažobných oblastí; len v bývalom okrese Osterode bola na ťažbu vyčistená viac ako polovica sadrokartónovej krasovej oblasti. Kompenzačné opatrenia – živé ploty, sady – nemôžu nahradiť zničenú geomorfológiu a špecializované biotopy. Renaturácia po ťažbe zostáva len kozmetickou záležitosťou.
Kritika tohto prístupu je opodstatnená a trpká. Horúca lokalita, ktorá bola označená za hodné ochrany v rámci Federálneho programu biologickej diverzity (BPBV) a podporovaná koncepciami na ochranu suchých trávnatých porastov, orchideových lesov, hniezdiská netopierov a reliktných druhov, je lokálne obetovaná. Účasť združení ochrany prírody na dohode o kompenzácii sa mnohým pozorovateľom javí ako kapitulácia alebo greenwashing. Úrady konajú v rámci platnej legislatívy a politických priorít stanovených pre priemysel surovín. Výsledkom je nezvratné zničenie krajiny v oblasti považovanej za zelený krasový región s vysokou biodiverzitou a s turistickým aj ekologickým potenciálom.
Tento vývoj nie je náhoda, ale výsledok politického rozhodnutia: krátkodobé ekonomické záujmy a existujúce ťažobné práva prevažujú nad dlhodobou ochranou národného ohniska biodiverzity. Výmena značiek, odstrelenie krasu a pokračovanie v ťažbe do roku 2090 – to je realita, ktorá sa skrýva za záväzkami týkajúcimi sa biodiverzity a ochrany prírody. Ohnisko č. 18 v okrese Göttingen stráca svoje najcennejšie zložky kúsok po kúsku. Otázkou zostáva, či a kedy sa objaví politická vôľa ukončiť toto drancovanie a skutočne ochrániť zostávajúci sadrovec – namiesto toho, aby sa naďalej obetoval s požehnaním úradov a za spoluúčasti úradníkov ochrany prírody.
